< sekcia Slovensko

Žijeme v demokracii, ktorá občanmi pohŕda, vraví publicista E. Gindl

Eugen Gindl Foto: TASR/Michal Svítok

Eugen Gindl tiež hovorí, že autori Bratislava/nahlas mali také politické preferencie, že keď urobili sociológovia prvýkrát po revolúcii prieskum, koho by ľudia volili, tak zelení mali 35 percent.

Bratislava 17. novembra (TASR) – Po Novembri '89 síce žijeme v demokracii, ktorá má všetky vonkajšie aspekty, ale dostatočne nereflektuje potreby občanov.

"Ba čo viac, pohŕda nimi," povedal v rozhovore pre TASR Eugen Gindl, publicista, aktivista protitotalitných združení a spoluautor samizdatu Bratislava/nahlas.

Hoci si v revolučnom novembri občania vydobyli slobodné voľby a volia si svojich zástupcov, zástupcami ľudí podľa Gindla v skutočnosti nie sú, neobhajujú ich záujmy a zastupiteľská demokracia slabne.

"Vysokí predstavitelia hovoria – Volili ste, tak čo ešte hľadáte vo verejnom priestore? Practe sa, my vás tu nepotrebujeme. Vy nemáte legitimitu, lebo jediná legitimita je tá naša posvätená voľbami. Ale to je obrovský omyl," hovorí Gindl a pripomína, že aj po novembri sa do strán nedostávajú odborníci, ale ľudia, ktorí sú poslušní a k strane lojálni.

Komunistický režim podľa Gindla skolaboval preto, že už nedokázal ekonomicky uniesť celú záťaž, teda zabezpečiť kvalitu života pre svojich ľudí a obstáť v konkurencii s ostatným svetom. "Poliaci a Solidarita urobili úžasnú službu nám všetkým, pretože prvýkrát postavili Sovietsky zväz pred dilemu, ktorú nevedeli vyriešiť. Zasiahneme je zle, nezasiahneme, je tiež zle," spomína Gindl s tým, že Gorbačov prišiel so svojou glasnosťou práve vo chvíli, kedy sa zdalo, že je všetkému koniec. "Zrazu sme začali čítať sovietske noviny ako tie najzaujímavejšie noviny na svete. Z jedného dňa na druhý totiž začali písať o všetkom ešte lepšie, ako to robili na západe. Boli ruské čísla, ktoré sa tu nemohli ani predávať. V televízii sa zjavili moderní mladí ľudia, ktorí diskutovali o problémoch," opisuje vtedajšiu situáciu.

Aj Gorbačovova iniciatíva povzbudila československých aktivistov k tomu, že dva roky pred revolúciou vznikla publikácia Bratislava/nahlas. Tá priniesla komplexný a nezávislý pohľad na stav a vývoj životného prostredia v Bratislave i celom bývalom Československu a obsahovala viac ako 300 odporúčaní, ako situáciu zlepšiť. "Slovensko malo v tom čase osem hlavných oblastí, kde bola katastrofálne postihnutá kvalita života a Bratislava bola absolútne unikátny koktail smogov. Už vtedy som písal o ekológii dosť tvrdo, ale nie všetko bolo uverejnené, hlavné témy boli tabuizované," hovorí Gindl. Zo zdanlivo neškodnej oblasti chceli urobiť politickú a ukázať, že ochrana prírody je boj za kvalitu života. "Tam človek prekročil Rubikon, vtedy to začalo byť adrenalínové dobrodružstvo, ale pozitívne. Vedeli sme, že sme v akcii, ktorá má význam, rezonanciu."

Odozva bola nakoniec veľká. Gindl tvrdí, že prekonala očakávania autorského kolektívu. "Keď preniklo prvých tisíc vydaní, začalo sa to recyklovať a šíriť po Slovensku. A zrazu bolo výtlačkov 25.000. Bol to krok istým smerom, ktorý ukázal, že keď občania vstúpia do verejného priestoru, v tom priestore už môžu niečo ukázať," dodal s tým, že dokument dal dohromady ľudí, z ktorých polovica vytvorila štruktúry Verejnosti proti násiliu.

Gindl tiež hovorí, že autori Bratislava/nahlas mali také politické preferencie, že keď urobili sociológovia prvýkrát po revolúcii prieskum, koho by ľudia volili, tak zelení mali 35 percent. Niektorí podľa neho podľahli ilúzii, že keď založia Stranu zelených, tak po prvých slobodných voľbách vytvoria prvú zelenú vládu v celej Európe. "To bol nakoniec veľký omyl. Napriek tomu, že bola trojpercentná hranica na to, aby sa dostali do parlamentu, ledva ju prekročili." Publikácia však pomohla k tomu, aký priebeh mala nakoniec revolúcia, stala sa akousi školou disidentstva a podľa Gindla je v nej aj dnes veľa aktuálnych vecí.